>>> Najdlhšia horská cyklistická trasa na svete
Vydajte sa s nami na cestu s dobrodružným jazdcom Kurtom Refsniderom, ktorý sa delí o svoje skúsenosti s prvou jazdou po novej trase Orogenesis, ktorá je s dĺžkou takmer 8 000 kilometrov označovaná za najdlhšiu horskú cyklistickú trasu na svete.
Text a fotografie: Kurt Refsnider
Mojím hlavným cieľom v minulom roku bola prvá jazda po novej trase Orogenesis, ktorá je s dĺžkou takmer 8 000 kilometrov označovaná za najdlhšiu horskú cyklistickú trasu na svete. Po rokoch vývoja bola takmer 8 000 kilometrov dlhá trasa tiahnuca sa z Kanady až po južný cíp Baja pripravená na svojich prvých testovacích jazdcov. Obzvlášť som sa tešil na 3 000 kilometrov, ktoré prechádzajú cez Washington, Oregon a Kaliforniu, pričom takmer 50 % trasy je singletrackových (takmer výlučne po trailoch, po ktorých som nikdy nejazdil) – to bolo dobrodružstvo, ktoré som si jednoducho nemohol nechať ujsť.
Nové sady XT a XTR Di2 boli uvedené na trh len mesiac pred mojím plánovaným odchodom z americko-kanadských hraníc. Zriedkakedy dôverujem novému vybaveniu, ktoré si predtým, ako sa vydám na výpravy do divočiny, dôkladne nepreverím – potenciálne následky sú jednoducho príliš vysoké. Ale na tieto nové pohony som netrpezlivo čakal a rýchlo som si zaobstaral upgrade kit prehadzovačky a radenia XT a osadil som si ho na bicykel deň predtým, ako som odletel do Dolomitov na dva týždne bicyklovania po singletrackových trasách s kolegyňou, športovkyňou Shimano, Kait Boyleovou. Ak by nový pohon v týchto horách fungoval bezchybne, pridal by sa ku mne na Orogenesis.
A pohon bol skutočne bezchybný aj počas dažďa, blata a blízkych stretnutí s talianskymi balvanmi. Nikdy nevynechal ani jedno preradenie. Po návrate domov som tieto diely narýchlo vymenil za môj bicykel Orogenesis a spoločne sme sa rovno vydali do Washingtonu, obávajúc sa všetkých neistôt, ktoré nás čakali v tisíckach kilometrov jazdy pred nami.
Orogenesis bol jeden poriadne skvelý zážitok. Ale ako obstál nový pohon Di2 po približne 80 dňoch jazdy a viac ako 400 000 metroch zostupu na americkej časti Orogenesis? Aká bola výdrž batérie? Koľko reťazí som vymenil? Čítajte ďalej a dozviete sa moje zhrnutie po návrate z ciest.
Nastavenie a zdôvodnenie bicykla
V americkej časti Orogenesis, ktorá prechádza cez Washington, Oregon a Kaliforniu, tvoria singletracky takmer polovicu trasy a väčšina z nich je relatívne surová a technická. Existuje len málo „ľahkých“ kilometrov trailov a mnohé úseky zahŕňajú drsné moto singletracky v odľahlom teréne alebo zriedkavo prechádzané nemotorizované chodníky. Takže mojím výberom bicykla bol Pivot Trailcat SL, celoodpružený bicykel, ktorý ponúka ideálnu rovnováhu medzi efektivitou, zábavou a kontrolou. Pohon/brzdy, ktoré som si vybral, vyzerali takto:
Prehadzovačka/radenie: XT M8250 Di2
Brzdy: XT M8120 – 4-piestový model pre väčšiu brzdnú silu a starší typ, pretože brzdová kvapalina s nízkou viskozitou pre nové brzdy M8220 pravdepodobne ešte nebola bežne dostupná v obchodoch v malých mestách
Kľuky: XT M8130 – spoľahlivé, odolné a už som ich mal
Prevodník: XT 28T – s viac ako 120 000 metrami stúpania môže byť malý prevodník vaším najlepším priateľom
Kazeta: XT 10-51T – zvolená pre svoju výnimočnú životnosť
Reťaz: XTR M9100 – najdlhšie opotrebovaniu odolná reťaz Shimano MTB (podľa mojej skúsenosti)
Pedále: XTR M9120 spárované s tretrami GE9 – trailové pedále s väčšou platformou pre maximalizáciu pohodlia chodidiel počas každodenného šliapania a tretry sú mojou obľúbenou voľbou pre veľké výpravy, ktoré poskytujú veľa príležitostí na tlačenie bicykla po ceste
Výdrž batérie
Väčšina dní na trase zahŕňala 7 až 8 hodín pohybu, dostatok chôdze mimo bicykla a toľko fantastických singletrackov. Štát Washington bol oslavou strmých, voľných stúpaní a dlhých, skalnatých zjazdov – takmer 130 000 stôp prevýšenia na 700 míľach. Terén v Oregone a Kalifornii bol v priemere o niečo miernejší, ale niektoré z najnáročnejších dní celej trasy boli v južnej Kalifornii. Nevedel som, čo mám očakávať od výdrže batérie v prehadzovačke, tak som si vzal so sebou pár náhradných batérií. Ukázalo sa, že aj pri vysokej frekvencii radenia na technicky náročných trasách som mal na jednu batériu celých 5 dní (čo sa pravdepodobne rovná ~35 hodinám jazdy). Keďže som každý týždeň prenocoval v mestách na doplnenie paliva, upratanie a nabitie batérií, nikdy som nemusel použiť druhú náhradnú batériu Di2, ktorú som nosil.
Neochvejný výkon a životnosť
Po 3 000 prašných a nepríjemných kilometroch zadná prehadzovačka stále radila rovnako dobre ako v prvý deň odchodu od kanadských hraníc. Tento postupný pokles presnosti radenia som až príliš dobre poznal na mechanickom systéme XT, keď sa kryt postupne zatvrdil a čapy prehadzovačky si postupne vytvorili vôľu – nič z toho nebolo prítomné v novom systéme M8250. Ku koncu jazdy som po miernom ohnutí závesu prehadzovačky na ráme upravil index radenia o jedno kliknutie, ale to bolo všetko. Ramienko kladky a kryt batérie teraz vyzerajú opotrebovane, ale prehadzovačka ani zďaleka nie je na konci svojej životnosti po všetkom, čím si prešla.
Ako obstáli všetky tie ostatné diely? Nemal som jediný mechanický problém a ani som sa nemusel po ceste hrať so žiadnymi dielmi. To je to najlepšie, v čo som mohol dúfať! Trikrát som vymenil reťaz a brzdové platničky, dvakrát zarážky, raz v polovici som vymenil kazetu/prevodník/prehadzovačku/kladku, raz som vymenil tretry a dvakrát som odvzdušnil brzdy.
Na takejto ceste som si od dielov nemohol priať nič viac – všetko bola zábava, nemal som žiadne starosti.
Moja jazda Orogenesis pokračovala do Mexika, ale vymenil som celoodpružený bicykel za horský bicykel so zníženými riadítkami, radenie XT Di2 za moju spoľahlivú mechanickú prehadzovačku GRX. Sólo cestovanie som vymenil za spoločnosť mojej partnerky Claire a začalo sa úplne nové dobrodružstvo.
